Patrí spolu s oznámením k úradným správam. Vyznačuje sa úradným jazykom, má presnú formu, ktorú spravodajská agentúra nemôže meniť. Nesmie do textu zasahovať, aby nedošlo k skresleniu podávaných informácii.

V obsahu sú výsledky významných štátnych i medzinárodných orgánov  a inštitúcii a iných rokovaní. (Príloha č. 1a, b, c)

V agentúrnom spravodajstve poznáme tri druhy: nótu (úradné oznámenie), uznesenie (rezolúciu) a vyhlásenie (deklaráciu). Toto delenie sa zhoduje s delením pri žurnalistických žánroch. Charakteristickým v oboch prípadoch je, že komuniké nesmie byť upravované. Je prípustná len gramatická korekcia textu.

Pri komuniké v agentúrnom  spravodajstve hovoríme o jeho dvoch častiach . Ide o preambulu, ktorú tvoria informácie o tom kto, kde, kedy vyhlásil tieto údaje. Zároveň identifikuje text a hovorí o tom, či je komuniké uverejnené v celom znení, či ide o preklad a podobne. Druhou časťou je konkrétny obsah. Tento je citovaný doslovne bez úvodzoviek.

Charakteristické je, že do tlačeným periodík sa komuniké šíri väčšinou prostredníctvom  spravodajských  agentúr, ktoré  tieto informácie obdržia  od  zdroja.

V Reuters ho nájdeme pod označením text alebo document, v AFP ako le texte intégral.^1,2,3

 

 

Inak tiež referujúca správa. Používa sa pri informovaní z konferencií, zjazdov, zasadnutí. Nepodáva len údaje o čase a mieste konania, ale tiež o obsahu podujatia.

Má dve časti. Informatívny úvod, kde sú odpovede na základné novinárske otázky (Čo? Kto? Kde? Kedy?) a tu môžu byť poskytnuté i údaje o zdroji. T A samotný referát, ktorý vykladá o priebehu podujatia. Táto časť odpovedá na otázky: Ako? a Prečo?

Zásadou je, že v referáte sa nenachádza komentár o danej udalosti, on iba referuje. Nedáva priestor pre spravodajcu, aj keď na jeho konci sa hlavne pri jeho prezentácii v periodikách objavuje komentár. Toto u spravodajských agentúr nie je prípustné, pre ne najdôležitejšia ich nestrannosť. 

Dĺžka závisí od významu udalosti a zúčastnených osobností. Od prínosu, ktorý by preberaná téma mohla mať. Pri novinárskych žánroch poznáme tri druhy skracovania referátu :  priama citácia; citovanie nepriamo, ale pri zachovaní štýlu účastníka; parafrázovaním .

Referát je v agentúrnom spravodajstve aj v žurnalistických žánroch delený na chronologický a voľne zostavený (spracovaný). V prvom prípade ide o časové zoradenie údajov, používa sa na zachytenie dôležitej udalosti.

Druhý je zostavený voľne, podľa vlastného rozhodnutia spravodajcu ( tematicky, významovo alebo inak).

Charakteristika pri novinárskych žánroch a v spravodajských agentúrach je pri referáte veľmi podobná. V agentúrach je vo väčšej miere   zachovávaná objektivita.^2,3  (Príloh č. 2)

 

Vyznačuje sa stručnosťou a vecnosťou. Zároveň je pútavejší ako iné spracovanie rovnakej témy, získanie tých istých informácií (napr. opis).

Charakteristickým je, že jeho prostredníctvom sa v agentúrnom spravodajstve objavujú názory a postoje opytovanej osoby.

Spravodajca v spravodajskom rozhovore (interview), svoje názory neprezentuje. Tým sa potvrdzuje aj nestrannosť spravodajskej agentúry, v ktorej bude neskôr interview uverejnené.

V žurnalistických žánroch aj v spravodajských agentúrach poznáme tri základné druhy: mikrointerview, spravodajský rozhovor, dialogizovaná správa.

Pri mikrointerview kladie spravodajca jednu, nanajvýš tri otázky a k nim sú priradené stručné, vecné odpovede.

Spravodajský rozhovor má formu otázok a odpovedí. Otázky pritom majú byť stručné, jasné, aby sa na ne dalo priamo odpovedať.  Mali by byť pripravené a neobsahovať podotázky, ktoré by mohli zavádzať. V úvode spravodajca situuje rozhovor, predstavuje opytovaného,  zasväcuje do rozoberanej problematiky.

Interview je v spravodajských agentúrach prezentované menom autora v technickom riadku, v niektorých prípadoch vedľa značky agentúry.

Ak je v ňom dotknutá tretia osoba je nutné poskytnúť priestor aj pre jej vyjadrenie. Na rozdiel od charakteristiky pri novinárskych žánroch je spravodajský rozhovor v agentúre podmienený aj magnetofónovým záznamom. Tento poslúži ako dôkaz pri nezhodách. V novinárskych žánroch sa kladie dôraz na autorizovanie textu. 

Dialogizovaná správa rovnako ako spravodajský rozhovor obsahuje úvod, v samotnom texte sa však nenachádzajú otázky iba odpovede pýtaného. Tieto sú často upravované a parafrázované, dopĺňa ich „background“. (Príloha č. 3)

Spravodajský rozhovor sa spravidla je robený k naliehavým témam a nemal by mať viac ako 600 slov. V spravodajských agentúrach ho nájdeme pod slovom interview alebo l´interview. ^1,2,3