TAJOMNÝ SVET MÉDIÍ (1. PREDNÁŠKA)
Základná zmena v kultúre
Mimesis – (do Picassa) napodobňovanie, tvorenie, podstatným je ukázať svet
Creatio – (od Picassa) stvorenie, podstatným je ukázať seba
Sféry, v ktorých existuje človek
Intelektuálna – potreba starosti o intelekt, informácie, vedomosti
Morálna – rozhodnutia vychádzajú o srdca, človek vyberá jednu z možností a je za svoje rozhodnutie zodpovedný
Estetická – človek sa rád obklouje krásou
Náboženská – má prenikať ostatné sféry
Princíp kresťanských médií
Osloviť človeka Dobrou zvesťou vo všetkých štyroch sférach: intelektuálnej, morálnej, estetickej i náboženskej!
A čo nie-kresťanské médiá?
Mimesis sa odmietlo!
Creatio sa stalo princípom!
Človek je manipulovaný!
Odbúravanie tabu
Vytváranie konzumentskej mentality
Vypestovanie strachu zo samoty
Zneužívanie sexuálnej stimulácie
Manipulovanie názormi ľudí
Vytváranie jednotného myslenia
Vytváranie strachu pred televíziou
Vzbudzovanie sympatií voči zlu a zločincom
Manipulácia so zrelosťou
Spôsoby manipulácie
Strach
Apel na cit
Utajovanie faktov a používanie poloprávd
Zneužívanie slov
Zakrývanie skutočných zámerov
Poukazovanie na falošné autority
Riešenie pre nás!
Boh nás z lásky slobodne stvoril slobodných, aby sme Ho:
slobodne poznávali – zo Zjavenia, zo stvoreného sveta ...
slobodne milovali – i v Jeho stvorení, v našich blížnych ...
slobodne mu slúžili – i v Jeho stvorení, v našich blížnych ...
Keďže médiá podsúvajú človeku hodnoty, ktoré ho oberajú o slobodu, falšujú lásku a zosmiešňujú službu je našou úlohou:
- poznávať, ako médiá fungujú a tým sa učiť chrániť negatívnym pred mediálnym pôsbením,
- aktívne reagovať na negatívne pôsbenie médií,
- vnášať do médií programy rešpektujúce mimesis človeka.
ORGANIZÁCIA TELEVÍZIE (2. PREDNÁŠKA)
Než začneme naozaj ...
Analýza terénu
Cieľ práce
Všeobecná charakteristika cieľa
Ciele
1. Televízia nie je „všeobecná“ ako neexistuje “všeobecný“ divák (hoci táto kategória sa používa). Preto musím vedieť:
koho chcem osloviť
čím ho môžem osloviť
2. Potrebujeme poznať:
existujúci trh
produkty
finančnú situáciu (kúpna sila prostredia)
3. Konkurencia
4. Moje poslanie (misia)
5. Silná finančná pozícia
6. Moje médium musí byť lídrom!
7. Profesionalita
8. Starostlivosť o klienta
hľadať potreby ľudí
predvídať potreby
predvídať konanie konkurencie
9. Byť dobrý zamestnávateľ
dbať o dobrý obraz firmy
umožniť zamestnancom osobný rozvoj ...
10. Verejná mienka
ekológia
sociálna pomoc ...
Realizácia cieľov
Empatia (rozumieť klientovi, plniť jeho priania ako solídny partner)
Tvorivosť (nezostať len pri tradičných formách komunikácie s klientom)
Plánovanie
Vytýčenie krokov smerujúcich k cieľu
Hierarchické rozdelenie úloh a zodpovedností
Riadenia
Úcty k človeku
motivácia k činnosti
Identifikácia zamestnanca s firmou
Vysoký štandard
Seven S business model
1. Strategy
dlhodobé plánovanie
prihliadajúce na zmeny prostredia
smerujúce k dosiahnutiu cieľov
2. Structure – funkčná organizačná štruktúra
3. Systems – funkčné procesy, zabezpečujúce chod firmy
4. Stuff
ocenenie práce – platy, školenia ...
docenenie práce – vyžadovanie a zachovávania eticko-morálnych hodnôt
kolektív spolupracujúcich zamestnancov
Seven S business model
5. Style – rozoznateľný spôsob práce
6. Skills – čo robíme najlepšie a na čo máme ľudí
7. Shared values – základné hodnoty, ktoré firma „vyznáva“
Organizačná štruktúra
Redakčný systém (STV do nástupu R. Rybníčka)
Producentský systém (ČT ..)
Sledovanosť – čarovné slovíčko
Denný kontinuálny výskum – čiže DKV sledovanosti realizuje Slovenská televízia od roku 1973.
V roku 1994 bol zber údajov rozšírený na zisťovanie sledovanosti všetkých TV staníc, ktoré svojim signálom pokrývajú územie SR.
Od januára 1997 je DKV realizovaný pre všetky televízne stanice jednotne na základe záznamu sledovanosti 15 minútových intervalov.
DKV je realizovaný ako typický panelový výskum na vzorke 1100 respondentov, ktorí reprezentujú divákov v SR. Panel je pravidelne obmieňaný, štandardne sa vyhodnocujú výsledky za populáciu 12+ (starší ako 12 rokov) a ad hoc sú vyhodnocované výsledky sledovanosti televízie deťmi vo veku 5-14 rokov.
V súčasnoti je nahradený systémom Peoplemetrov.
Vysielacia štruktúra
Typová vysielacia štruktúra – je záväzná norma presne definujúca rozmiestnenie štruktúrnych okien v jednotlivých štruktúrnych týždňoch. V Slovenskej televízii ju schvaľuje Rada STV.
Štruktúrne okno – základná stavebná jednotka typovej vysielacej štruktúry definovaná: presným umiestnením vo vysielacej štruktúre (týždeň, deň, čas, vysielací okruh), minutážou, programovým typom, cieľovou diváckou skupinou, predpokladanou sledovanosťou, finančnými nákladmi.
Televízny program – je zámerné časové usporiadanie jednotlivých televíznych relácií, ktoré televízia šíri prostredníctvom vysielacích kanálov zo svojich štúdií.
Televízna relácia – je obsahovo súvislá, celistvá a časovo ohraničená časť vysielania.
Prime time – je večerné časové pásmo s dĺžkou 3 hodiny, kedy je v príslušnom štáte najvyššia sledovanosť televízie. Prime time má preto takú dôležitosť, že sa v ňom generuje okolo 80 - 85 % reklamných výnosov. Navyše hovorí najviac o sile stanice. Na Slovensku je to čas medzi 19.00 - 22.00 h.
Adresát
Programový typ
Spravodajstvo
Publicistika
Dramatika
Hudba
Zábava
Šport
Vzdelávanie
Komercia
Programový druh
Programová forma
TECHNICKÉ PRINCÍPY TELEVÍZNEHO VYSIELANIA (3. PREDNÁŠKA)
Svetlo
Z hľadiska fyziky ide o elektormagnetické žiarenie v kmitočtovom rozsahu 385 do 795 THz, má teda vlnovú dĺžku od 780 do 380 nanometrov.
Subjektívne vníma svetlo každý individuálne.
Zmeny jeho frekvencie vnímame ako farebné tóny – farby.
Ak zmiešame všetky vlnové dĺžky s približne rovnakou energiou, vznikne biele svetlo.
Už v 17. stor. sir Isaac Newton robil pokusy so sklenenými hranolmi, pri ktorých biele slnečné svetlo rozkladal na spektrálne farby a dokázal z nich ďalším hranolom získať nazad svetlo biele.
Už začiatokm 19. stor. Thomas Young po mnohých pokusoch tvrdil, že oko vidí len 3 základné farby: modrú, zelenú a červenú.
V polovici 19. stor. J. C. Maxwell robil pokusy s fotografovaním cez farebné filtre a následné premietanie tvorí plno-farebný obraz.
A tiež zhruba v polovici 19. stor. H. v Helmholtz definoval, že každú farbu možno určiť tromi parametrami: farebným tónom, sýtosťou a jasom.
Oko
Oko ako orgán zraku, a jeho schopnosti či obmedzenia, sú určujúcimi faktormi, definujúcimi vlastnosti televízneho obrazu
V princípe ide o Cameru obscuru s objektívom v podobe šošovky a “filmom” v podobe sietnice
Kontrast
Pri nízkej úrovni osvetlenia sa oko prispôsobí rozsahu svetla 10:1
Pri dennom svetle je to aj 1000:1
Pre dobré videnie je potrebný rozsah 100:1, pre uspokojivé aspoň 30:1
Televízor v najlepšom prípade dosahuje rozsah 50:1, bežne však menej ako 30:1
Statický obraz
Princípom televízie je prevod optického obrazu na elektrický obrazový signál, jeho prenos a spätný prevod na optický obraz.
1817 Švédsky chemik J. J. Berzelius objavil selén.
1873 W. Siemens robil pokusy so selénovými fotočlánkami
1875 G. R. Carey navrhol primitívne zariadenie na elektrický prenos obrazu za pomoci 2500 selénových fotočlánkov. Nebolo nikdy zrealizované.
Blikanie
Ak svetlo bliká v pomalom rytme, vníma ho oko ako svetlo s meniacou sa intenzitou – a veľmi rýchlo sa unaví.
Ak začneme zvyšovať frekvenciu blikania, v istom okamihu oko prestane blikanie vnímať a vidí súvislé svetlo. Pre televíziu postačuje frekvvencia „blikov“50 za sekundu.
Riešením je rozklad obrazu
1884 Paul Nipkow si necháva patentovať svoj kotúč s otvormi usporiadanými v špirále, ktorý rozkladal obraz na riadky zložené z jednotlivých bodov obrazu. Tzv. Nipkowov kotúč sa stáva jedným zo základných prvkov mechanickej televízie.
Elektronika je riešením
1897 K. F. Braun vynašiel katódovú trubicu, predchodcu TV obrazovky.
1923 V. K. Zvorykin patentuje svoju snímaciu elektrónku ikonoskop.
1924 V. K. Zvorykin patentuje svoju obrazovku kinescope
Prečo teda obraz nebliká?
Televízny obraz tvorí 25 obrázkov za sekundu
Televízna norma predpisuje 625 riadkov
Na obrazovku sa zobrazujú prekladane (párne, nepárne)
Za sekundu sa teda zobrazí 50 polsnímok
Vidíme farebne
Sietnica jde tvorená svetlocitlivými bunkami: tyčinkami pre čiernobiele videnie a čapíkmi pre farebné videnie
Kolorimetria
Oko sa vie veľmi dobre prispôsobovať zmeneným svetelným podmienkam
Technické zariadenia musíme nastavovať.
CIE
Medzinárodná komisia pre osvetlenie (CIE) definovala vsťažný systém troch reálne neexistujúcich farieb x, y, z, na základe ktorého je ale možné vďaka kolorimetrickým rovniciam matematicky definovať - normalizovať akúkoľvek farbu.
Zároveň definovala základné farby: červenú 700 nm, zelenú 564,1 a modrú 435 nm.
Z praktických dôvodov pre farebnú televíziu definovala FCC (federálne komisia pre televíziu v USA) iné hodnoty, definované v systéme CIE dvomi súradnicami
Farebná televízia
Akúkoľvek farbu teda získame zmiešaním svetelných zdrojov troch základných farieb, RGB. Toto zmiešavanie voláme aditívne.
Zmiešavanie farieb dáva trochu iný výsledok, voláme ho subtraktívne.
Aditívne sčítavanie farieb však nerieši problém kopatibility čiernobielej a farebnej televízie.
Preto signál z kamery pozostávajúci zo zložiek ER EG EB upravujeme: ich súčet nám dáva jasový signál EY (ktorý je zhodný s klasickým čiernobielym)
Ďalšie dva, ER-Y a EB-Y nám slúžia na prenos farby
Systémy kódovania farebného signálu
1950 v USA vytvorená pracovná skupina National Television System Comitee s úlohou: vypracovať systém farebnej televízie zlúčiteľný s čiernobielou.
1953 bola prijatá norma novej sústavy označená NTSC – ale záujem o farebnú TV nebol. Počet riadkov v obraze je 445 a obrazová frekvencia 60Hz. Jej princípm je rozdelenie signálu na jasovú zložku a dve rozdielové zložky určujúce tón a sýtosť farby.
Systémy kódovania farebného signálu
Francúzsko rieši nedostatok NTSC (nutnosť vysielať naraz 2 informácie vo farbonosnom signále) ich postupným – sekvenčným vysielaním – ktoré nazvali Séquentiel Couleurs á Memoire (SECAM). Používa 625 riadkov a 50 Hz obrazovú frekvenciu.
Nemecko rieši už v roku 1963 nedostatky NTSC dokonalejším spôsobom ako SECAM nazvaným Phase Alternating Line (PAL). Používa 625 riadkov a 50 Hz obrazovú frekvenciu.
Záznam signálu
V r. 1952 Charles Ginsberg s 5 ostatnými členmi spoločnosti Ampex Corporation v New Yorku vyvíjali zariadenie, ktoré by malo zásadný vplyv pre televízny priemysel. Šlo o záznam televíznych programov na magnetickú pásku.
Po niekoľkých odkladoch bolo záznamové zariadenie vyvinuté a v r. 1956 zavedené v televízii. Nazývalo sa VTR ( Video Tape Recorder), bolo veľké ako kufor, malo štyri rotujúce záznamové hlavy a nahrávalo sa na pásku dva palce širokú.
Dnes používané formáty: C, U-matic, Betacam, Digi Beta, DVcam .. VHS, S-VHS, Hi8, Digital8, MiniDV, DVD
Šírenie signálu
Terestrial – televízne vysielače šíria televízny signál v kmitočtových pásmach od 47 do 862 MHz, čo je v praxi 69 kanálov.
Kábel – nie je obmedzeny predpismi obmedzujúcimi frekvencie použiteľné pre terestriálne vysielanie, preto môže byť je jeho programová ponuka širšia. So zdokonaľujúcimi sa technológiami poskytuje aj ďalšie služby.
Družica – potrebuje špeciálny prijímač i anténu, pokrýva však obrovské územie.
TV SPRAVODAJSTVO (4. PREDNÁŠKA)
Princíp spravodajstva
Spravodajstvo stojí na:
informáciách
faktoch
Informácie a fakty:
vyhľadáva
zhromažďuje
triedi
vyberá
interpretuje
Prostredníctvom médií informácie a fakty odovzdáva recipientom.
Špecifiká TV spravodajstva
Periodicita
Vysoká operatívnosť pri šírení informácie
Informácia je šírená kombináciou pohyblivého obrazu a hovorenej reči
Hoci v princípe vychádza z filmového spravodajstva, má svoj vlastný audiovizuálny jazyk:
Využívanie nových obrazových prvkov (digitálne efekty, počítačová grafika, animácia)
Používanie autentického zvuku
Využíva moderátora ako osobnosť
Pozn. noviny informujú, rádio aktualizuje, televízia dáva pocit „som v“
Obraz v spravodajstve
Záber – základná stavebná jednotka obrazu, je nositeľom jeho obsahového významu.
Charakter záberu je daný:
jeho vlastnosťami (uhol, postavenie a pohyb kamery, orámovanie, kompozícia)
jeho veľkosťou (celok, polocelok, americký plán, detail)
jeho funkciou, ktorú plní vzhľadom k zobrazovanej skutočnosti (orientačná, registračná, emotívna, dramatizačná, symbolická a pod.)
Vizuálna kontinuita a strihová skladba
Televízia má svoje vlastné postupy na vyjadrenie časovej a dejovej plynulosti spravodajského rozprávania. Táto metóda spočíva v spájaní jednotlivých záberov, ktoré sú vlastne len čiastkovými výsekmi skutočnosti, do ucelených sekvencií pomocou strihu a obrazovej skladby.
Obrazová skladba, ktorá sa riadi zákonitosťami ľudského vnímania, umožňuje vytvárať z na seba naväzujúcich záberov súvislý, nepretržitý a plynulý vnem a tým zo sekvencií rekonštruovať v špecifickej obrazovej skratke záznam udalosti.
Záberová triáda
Princíp vizuálnej kontinuity, plantý vo všeobecnosti pre audiovizuálne médiá, sa v spravodajstve uplatňuje prostredníctvom tzv. záberovej triády – sekvencie troch záberov:
Celku
Polocelku
Detailu
Celok – plní informačno orientačnú funkciu. Zoznamuje s prostredím, lokalizuje miesto, čas (deň, noc, jar, zima). Odpovedá na otázku kde sa udalosť odohráva.
Polocelok – tvorí prechod medzi celkom a detailom. Identifikuje hlavné subjekty udalosti, konkretizuje vzťahy, sústreďuje sa na ich činnosť. Odpovedá na otázku kto je činiteľom udalosti.
Detail – je soľou a korením obrazového spravodajstva. Eliminuje význam okolia, sústreďuje pozornosť na hlavný subjekt alebo rozhodujúci článok udalosti. Dokumentuje ako ku niečomu došlo a prečo sa to stalo. Má silný dramatizačný a emočný účinok.
Obraz, slovo a reálne zvuky
Zvuk a obraz by sa mali organicky dopĺňať, aby zvuk dostal zmysel na základe obrazu a obraz dostal pomocou zvuku ďalší význam.
Od spravodajského príspevku v televízii sa vyžaduje, aby bol stručný, vecný, hutný, jasný a presný.
Maximálna dĺžka príspevku: cca 120 sekúnd (vrátane štúdiového uvedenia)
Priemerná dĺžka príspevku: cca 70 sekúnd (časté sú aj 20 – 30 sekundové príspevky)
Nakoľko spravodajské príspevky sú veľmi krátke, dôležitým faktorom je vyváženosť zvuku a obrazu.
Vyváženosť zvuku a obrzu ovplyvňuje
zrozumiteľnosť,
kompaktnosť,
myšlienkový spád oznámenia,
čím priamo vplýva na správne a jednoznačné pochopenie divákom, ktorý na základe väzby obrazu a slova dostáva odpoveď na základné žurnalistické otázky.
Obraz, slovo a reálne zvuky
Z hľadiska vnímania obrazu a zvuku platia zásady:
to, čo vidím, mal by som aj počuť,
to, čo počujem, vidieť nemusím.
Rozdiely medzi vnímaním zvuku a obrazu
Obraz vnímam ako celistvé plynutie, hoci je zložený z čiastkových záberov,
vnímanie zvuku je lineárne a chronologické.
Hudba, pokiaľ nie je súčasťou zvukovej reality, sa v spravodajskom príspevku nepoužíva.
Hudba má však svoje miesto ako výrazný štýlotvorný prvok v rámci skladby spravodajskej relácie.
Je hlavným zvukovým motívom v zvučkách, predeloch, upútavkách, headline-och.
Má silnú apelačnú a zvolávaciu funkciu.
Aktivizuje pozornosť diváka.
Eliminuje monotónnosť spravodajstva a vtláča mu dynamiku a rytmus.
Obraz, slovo a reálne zvuky
Zvláštne miesto v spravodajstve má tzv. stand-up (synchrónna výpoveď redaktora na kameru). Spravodajstvo ho prevzalo z televíznej reportáže. Ak slúži ako svedecká výpoveď z miesta udalosti, je jeho použitie na mieste. Často sa však používa len ako „oslí mostík“.
V praxi sa používa stand-up ako:
úvodný,
stredový,
záverečný.
Často je používaný aj ako domicil televíznej stanice (redaktor sa ním odhlasuje z príspevku).
Obraz, slovo a reálne zvuky
V záujme zachovania zrozumiteľnosti by mal každý odstavec hovoreného komentára významovo nadväzovať na synchrónnu výpoveď a každý synchrón by mal posunúť obsah príspevku k ďalšiemu odstavcu.
Porušenie väzby medzi slovom a obrazom spôsobuje:
obraz a komentár sa rozchádzajú,
komentár dominuje, obraz je len kulisou, ilustráciou,
obraz a komentár hovoria to isté (dnes patrí medzi nové výrazové prostriedky spravodajstva – grafika, 3D ...),
čím sa narušuje proporcionalita medzi oboma zložkami.
Obraz, slovo a reálne zvuky
Pre obrazovú zložku spravodajského príspevku je typická reportážna metóda záznamu udalosti. Vyznačuje sa:
autenticitou,
bezprostrednosťou a univerzálnosťou obrazu,
dokumentárnou vecnosťou,
triezvosťou vizuálneho výrazu.
Prevažujú civilné zábery z úrovne očí, nasvietenie zodpovedá prizodzenému smeru svetla.
Zábery sú spájané ostrým strihom.
Obraz, slovo a reálne zvuky
Jazyk televízneho spravodajstva sa riadi základmi spisovného hovorového štýlu.
Text má jednoduchú a jasnú vetnú stavbu. Je zložený z krátkych viet, aby sa dal ľahko pochopiť a zapamätať.
Slovo je vecne naviazané na obraz. Nepopisuje, iba konštatuje najdôležitejšie fakty, čím obraz lokalizuje a konkretizuje.
Pauza pomáha divákovi zapamätať si práve počuté a pripraviť sa na ďalšiu informáciu.
Používanie prítomného času a slovies v činnom rode posilňuje pocit aktuálnosti.
Typológia TV spravodajstva
Spravodajstvo:
tvorí chrbtovú os každej serióznej televízie,
patrí k základným kameňom vysielacej štruktúry,
je jednou z mála živo vysielaných relácií s pevne daným začiatkom a koncom,
býva zaraďované do prime time (hlavná spravodajská relácia).
Typológia TV spravodajstva
TV spravodajstvo:
sa vyznačuje vysokou mierou bezprostrednosti a pohotovosti pri šírení audiovizuálnej informácie, ktorú sprostredkováva v dennej periodicite a v časovej kontinuite dňa,
má mimoriadnu schopnosť tieto informácie prinášať v časovom súbehu s danou udalosťou (v priamom prenose).
Produkcia TV spravodajstva predstavuje širokú oblasť žurnalistických činností. Svoju podobu dostáva v konkrétnych typoch spravodajských relácií určených:
žánrom (daným konveciami, apelom a očakávaniami),
kompozičnou formou (tvorenou osobitým rozprávačskými a štylistickými postupmi),
formátom (čiže usporiadaním zložiek spravodajstva podľa ustáleného typu).
Na produkciu TV spravodajstva vplývajú i ďalšie faktory:
charakter a zameranie televíznej stanice,
spôsob jej financovania,
jej technické a technologické kapacity a vybavenia,
personálne zaistenie,
sieť vlastných spravodajcov doma i v zahraničí,
možnosť využívať výmenné spravodajstvo,
kultúrne tradície,
zloženie diváckeho zázemia,
konkrétna politická situácia.
K najčastejším spravodajským formátom patria:
krátke správy,
hlavná spravodajská relácia.
Krátke správy:
zaisťujú kontinuálny informačný servis,
pravidelne sa opakujú vo vysielacej štruktúre počas celého dňa,
majú svoju charakteristickú úvodnú a záverečnú zvučku,
obsahujú max. 5-6 krátkych príspevkov,
obvykle sú prepojené moderátorskými vstupmi,
trvajú priemerne 5 minút.
Hlavná spravodajská relácia
býva zaradená na začiatku prime time
a prináša súhrnný obrazový prehľad o dianí doma i v zahraničí,
máva od 15 do 30 minút a obsahuje priemerne 10 až 18 príspevkov.
Tvoria ju:
redaktorské a moderátorské vstupy,
obrazové informácie,
reportáže,
agentúrne príspevky z výmenného spravodajstva,
unilateráty a telefonáty zahraničných spravodajcov,
živé vstupy redaktorov,
znelky, headline-y a predely.
TV správa a jej druhy
Základným útvarom žánrovej štruktúry TV spravodajstva a jeho elementárnou stavebnou jednotkou je televízna správa.
TV správu môžme charakterizovať ako pohotovú, vecnú, stručnú a presnú informáciu o spoločensky dôležitých, významných alebo zaujímavých udalostiach, zaznamenaných v ich audioviuálne syntetickej podobe.
TV správa a jej druhy
Základný atribút televíznej správy spočíva v jedinečnej vlastnosti opticko-akusticko-kinetického zobrazenia, čo jej vtláča novú kvalitu, ktorou sa formálne líši od správ v iných médiách.
To ju stavia do popredia záujmu verejnosti.
K jej výnimočnému postaveniu prispieva i schopnosť odpovedať na základné žurnalistické otázky simultánne s prebiehajúcou udalosťou.
Audiovizuálnosť je fundamentálnym princípom televízie a preto je organickou zložkou každej správy vysielanej v televízii.
Ďalším znakom TV správy je časová identita medzi jej vysielaním a príjmom, ktorá vedie k stieraniu časových rovín medzi vopred natočenými správami (minulý čas), priamymi reportážnymi vstupmi redaktorov alebo živým moderátorským vstupom zo štúdia (čo dáva možnosť doplňovať skôr natočené správy o nové informácie). Tým sa vytvára bezprostredná, špecificky televízna spravodajská prítomnosť.
Televízna správa sa vyvinula zo spravodajského filmového šotu.
Podnety pre svoj rozvoj získala i zo spravodajských foriem používaných v rozhlase a tlači.
Osobitý, televízny charakter však získala vďaka technickému pokroku (zložitá filmová technológia bola nahradená elektronickým záznamom a dnes je digitalizovaná).
Technický pokrok sa prejavil aj na kompozícii TV správy.
Z troch základných kompozičných postupov (chronologický, logický a akcentujúci), ktoré sú vlastné printovému a agentúrnemu spravodajstvu a ktoré televízna žurnalistika vlastne iba akceptovala, je dnes žiaľ využívaná hlavne logická, významová štruktúra, charakteristická svojou dvojstupňovitosťou (čelo, telo správy – známa obrátená pyramída). Prečo žiaľ?
TV správa a jej druhy
Použitie logického kompozičného postupu v praxi často vedie k rozpadu správy na dve časti:
štúdiové moderátorské slovné uvedenie podstatných faktov – čiže jadra správy
a akýsi obrazový prídavok,
čím sa fakticky popiera vlastná identita poslanie televíznej správy. Tie najdôležitejšie a najvýraznejšie momenty udalosti sa nezobrazujú ale len prečítajú.
Špecifikám televíznej správy vyhovujú skôr kompozičná štruktúra dynamická, akcentujúca na začiatku správy zaujímavý, alebo pôsobivý moment udalosti (môže však ľahko skĺznuť k bulváru či senzácie).
Najvlastnejšou televíznou kompozičnou štruktúrou je však kompozícia kruhová, založená na princípe dramatickej jednoty výstavby príbehu (oblúk tvorený expozíciou, jadrom, vyvrcholením príbehu). Je to kompozícia predovšetkým reportážnej správy.
Titulok sa v televíznom spravodajstve vyskytuje v dvoch podobách:
Uvedenie jednotlivej správy (titulok tvorí obrazový výrez, pozostávajúci z grafického symbolu a krátkeho textu v dvojexpozícii s moderátorom).
Headline – dynamický prehľad 3-5 hlavných spáv v úvode spravodajstva. Jeho úlohou je upútať diváka (na spôspb titulnej stránky novín). Obsahuje viacero zložiek: hovorenú, obrazovú, hudobnú, textovú a grafickú (ako interpunkciu). Pre svoju náročnosť je považovaný za samostatný žáner televízneho spravodajstva.
TV správa a jej druhy
Dnešné televízne spravodajstvo sa vyznačuje premenlivosťou žánrových štruktúr, hľadaním a overovaním nových foriem spojených so zavádzaním nových technológií. Napriek tomu je možné vystopovať niektoré druhy správ, ktoré si zachovávajú svoju relatívnu stálosť a integritu. Ide o:
čítanú správu,
obrazovú správu,
kombinovanú správu,
reportážnu správu,
televízny spravodajský rozhovor.
TV správa a jej druhy
Čítaná správa
Patrí k najstarším typom televíznej správy.
Jej úlohou je operatívne informovať divákov o mimoriadnej alebo výnimočnej udalosti, ku ktorej zatiaľ nie je obrazový materiál, alebo sa odohrala v priebehu spravodajstva, alebo dopĺňa a aktualizuje už odvysielanú správu.
Je jedným z mála spôbov, ako v televízii informovať o budúcej udalosti.
TV správa a jej druhy
Obrazová správa
Podobá sa charakterom filmovému šotu.
Ide o stručný obrazový záznam udalosti bez autentického zvuku, doplnený čítaným komentárom.
Jej dĺžke nepresahuje 30 sekúnd.
Informuje najčastejšie o menej dôležitých udalostiach dňa.
V rámci spravodajstva sa väčšinou obrazové správy spájajú do blokov.
TV správa a jej druhy
Kombinovaná správa
Ide o najčastejšie používaný druh správy s klasickou kompozičnou štruktúrou obrátenej pyramídy.
Dominuje v politickom a ekonomickom spravodajstve.
Dôraz kladie na faktografiu.
Je postavená na synchrónoch a moderátorských vstupoch, obrz má len ilustračnú funkciu.
Má vždy silné kompaktné čelo, v ktorom moderátor zhrnie jadro oznámenia a na ktoré nadväzuje detailnejšie rozvedenie oznámenia v tele správy.
TV správa a jej druhy
Reportážna správa (v spravodajstve označovaná ako reportáž)
Je najdokonalejšou žánrovou formou televízneho spravodajstva, najlepšie vystihuje prirodzenú povahu televízneho oznámenia – jeho audiovizuálny jazyk.
Je autentickým obrazovým zhustením udalosti, podávanej prostredníctvom osobného svedectva redaktora, postaveným na objavujúcej kamere, obrazových detailoch, zachytením atmosféry.
Reportážna správa si ctí fakty, ktoré prezentuje čistými audio-vizuálnymi prostriedkami.
TV správa a jej druhy
Štruktúra reportážnej správy
Štúdiové uvedenie
Expozícia (vtiahnutie do témy, napr. emocionálne silná výpoveď očitého svedka a pod.)
Jadro (oboznámenie sa so základnými bodmi udalosti, ako sú vysvetlenie jej pozadia, objasnenie hlavných okolností, významný detail a pod.)
Vyvrcholenie (zhrnutie udalosti s naznačenými následkami)
TV správa a jej druhy
Televízny spravodajský rozhovor je v podstate každá audio-vizuálna forma realizovaná prostredníctvom otázok a odpovedí
Štúdiový rozhovor
Vyjadrenie kompetentnej osoby na kameru
Anketa
Exkluzívny rozhovor s významnou osobnosťou (predtočený alebo vysielaný naživo)
Živý vstup redaktora komunikujúceho s moderátorom a pod.
Rozhovor môže byť samostatnou správou, ale najčastejšie správu ilustruje, dopĺňa.
TV správa a jej druhy
Súčasné televízne spravodajstvo stiera hranice medzi žánrami a prichádza s novými formami a spravodajskými útvarmi.
Najnovšie trendy v televíznom spravodajstve naznačujú, že skôr než na žánrovú pestrosť a rozmanitosť sa bude spravodajstvo orientovať na totálnú časovú a priestorovú dostupnosť obrazovej informácie a jej následnú rýchlu a operatívnu distribúciu.
TV spravodajstvo a nové technológie
Vývoj televízneho spravodajstva je bezprostredne spätý s vývojom technológií hlavne v oblasti elektroniky.
Prvou etapou, ktorá tento proces naštartovala, bol nástup ENG (Electornic News Gathering) v druhej polovici 70. rokov
Druhým podstatný krokom bolo zavedenie SNG (Satelite News Gathering) na prelome 80. a 90. rokov
Treťou, ešte stále prebiehajúcou etapou je DNG (Digital News Gathering), pozostávajúca z plnoformátového spracovania, odbavenia a prenosu všetkých spravodajských informácií v digitálnej podobe protredníctvom počítačov
VZNIK A VÝVOJ TELEVÍZNEHO VYSIELANIA NA SLOVENSKU (5. PREDNÁŠKA)
Prehistória TV vysielania v Československu
1929
Prvné amatérske pokusy o príjem anglického televízneho vysielania šíreného na stredných vlnách amatérom Františkom Pilátom v Čechách.
december 1935 Dr. Jaroslav Šafránek uvádza do prevádzky prvú kompletnú televíznu aparatúru pre vysielanie a príjem mechanickej televízie, určenú pre experimenty a demonštráciu. Reťazec pracoval s tridsaťriadkovou normou a snímkovým kmitočtom 12,5 Hz. Obrázok bol premietaný na matnicu s rozmerom 10 cm x 15 cm.
Prehistória TV vysielania v Československu
august 1937
Dr. Jaroslav Šafránek predvádza novinárom nový typ televízneho prijímača s katodovou trubicou pracujúcou s 30 riadkovým systémom.
december 1937
Dr. Jaroslav Šafránek podáva patentovú prihlášku s názvom \"Způsob a zařízení pro barevnou televizi\"
december 1938
Šafránkova skupina predvádza prvý český TV prijímač s normou 240 riadkov.
II. svetová vojna
1943
Do \"kláštora\" v Dolní Smržovce sa z Berlína sťahuje firma Fernseh A.G.(po oslobodení Televid), ktorá plní úlohy vojenského charakteru. Tu sa v priebehu roku 1944 konajú prvé pokusy s televíznou normou 625 riadkov.
8. 10. 1945
Do Televidu nastupuje na stáž 25 českých odborníkov.
3. 12. 1945
Stáž českých odborníků v Televidu je ukončená a celé zariadenie závodu je prevezené do ZSSR. Časť účastníkov stáže prechádza do Vojenského technického ústavu (VTÚ) v Tanvaldě.
Vývoj vlastného zariadenia
1946-1948
Vo VTÚ v Tanvaldě pokračujú práce na príprave televízneho reťazca s normou 625 riadkov.
23. 3. 1948
Kompletný televízny reťazec je predvedený v Tanvaldě novinárom.
máj 1948
Úspešné predstavenie českej televízie na Mezinárodnej výstave rozhlasu (MEVRO) v Prahe.
júl 1948
Prvé televízne prenosy z XI. Všesokolského sletu v Prahe.
Začiatok vysielania v ČSSR
1. 5. 1953
Začiatok pravidelného skúšobného vysielania Československej televízie. Vysielalo sa z dnes už legendárnej budovy Měšťanské besedy vo Vladislavově ulici v Prahe. Celé zariadenie bolo výhradne domácej výroby. Prvý vysielač bol umiestnený na petřínskej rozľadni.
V roku 1954 bolo len 3 833 koncesionárov.
V roku 1961 už ich bolo takmer 1,5 milióna.
K tomuto, vo svete neobyčajnému rastu prispel i fakt, že ešte v začiatkoch dokázal náš priemysel vyrábať kvalitné a spoľahlivé televízne prijímače (aj pre vývoz).
Vysielanie na Slovensku
3. 11. 1956
Začiatok televízneho vysielania na Slovensku, vznik Televízneho štúdia Bratislava.
25. 2. 1962
Začiatok vysielania Televízneho štúdia Košice.
29. 1. 1966
Vznik krajovej redakcie v Banskej Bystrici (od roku 1991 Televízne štúdio Banská Bystrica).
Február 1970
Prvý farebný televízny prenos na území bývalého Československa bol z MS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách.
máj 1970
Začiatok vysielania 2. programu.
september 1971
1. ročník Medzinárodného televízneho festivalu pre deti a mládež „Cena Dunaja” (Prix Danube).
9. máj 1973
Pravidelné farebné televízne vysielanie na 2. programe.
máj 1975
Pravidelné farebné televízne vysielanie na 1. programe.
1978
Počet televíznych koncesionárov na Slovensku prekročil 1 milión.
6. 6. 1991
Začiatok vysielania 3. programu - “Televízna anténa 3” (TA 3). Prerušené bolo 30. 9. 1992.
1. 7. 1991
Zákon o Slovenskej televízii.
Podstatnou bola ideológia
Vedúca úloha strany (KSČ) bola určujúcim faktorom pre obsah akéhokoľvek televízneho vysielania už od úplného začiatku.
Prioritou bolo predstavovanie budovateľských úspechov socializmu
Uvoľnenie okolo pražskej jari 1968 malo za následok, že bolo možné točiť aj adptácie diel nesocialistických autorov
Po vpáde vojsk Varšavskej zlmuvy nastupuje v televízii tvrdá cenzúra
Velvet revolution
Význam televízie ako určujúceho média sa naplno prejavil v čase novembrovej revolúcie 1989. Priame vysielanie z udalostí, diskusné relácie o rodiacej sa demokracii.
Vedenie ČST stratilo nad vysielním kontrolu a tak diváci mali možnosť vidieť necenzúrované zábery a komentáre.
Televízia sa tak stala významným činiteľom celého priebehu demokratizačného procesu v československu.
Porevolučné zmeny
4. 9. 1990 došlo k zmene označovania okruhov televízneho vysielania a taktiež k zmene koncepcie televízie, nakoľko ako federálny kanál zostal 1. program, tentoraz však pod názvom F 1.
Doterajší 2. program sa rozdelil na dva samostatné vysielacie okruhy a to ČTV pre Čechy a S 1 pre Slovensko (dovtedy sa podieľali slovenské televízne štúdiá na celoštátnom vysielaní iba tretinou, zvyšné dve tretiny objemu vysielania zabezpečovala česká časť ČST)
Ešte počas trvania federácie Slovenská národná rada vydala zákon, ktorým k 1. 7. 1991 zriadila Slovenskú televíziu (Zákon SNR č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii)
Nový TV kanál – TA3
Pretože po odchode vojsk Varšavskej zmluvy zostal nevyužitý 3. kanál, na ktorom sa pre nich vysielali preberané vysielanie sovietskej televízie, dňa 14. 5. 1990 sa na území Čiech začal vysielať program OK 3
a na Slovensku od 6. 6. 1991 program TA 3.
Tieto programy boli vysielané moderným a komerčnejším štýlom, mali aj značný divácky úspech.
Na Slovensku sa o vysielanie TA 3 starala skupina profesionálnych pracovníkov ČST pod prezývkou M 5 alebo Medium 5, ktorí boli schopní v malom personálnom aj finančnom objeme vyprodukovať divácky zaujímavý vysielací obsah.
Keďže sa však ich aktivita nestretla s pochopením a finančnou podporou, museli kvôli nenájdeniu strategického zahraničného partnera v roku 1992 svoje vysielanie prerušiť.
V roku 1992 udelil minister kultúry SR licenciu na televízne terestriálne vysielanie na okruhu TA – 3 dvom subjektom (Médium 5 a Perfects) s podmienkou spolupráce oboch subjektov.
Vysielanie dvoch spoločností na jednom okruhu sa však ukázalo ako nerealizovateľné, navyše držitelia licencií nevedeli o tom, že tretí okruh treba dobudovať. O rok neskôr boli tieto licencie odobraté už novovzniknutou Radou SR pre rozhlasové a televízne vysielanie (PRTV).
Právny podklad duálneho vysielania
Dňa 30. 10. 1991 bol schválený zákon Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 468/1991 o rozhlasovom a televíznom vysielaní, ktorý bol prelomový svojou demokratickou koncepciou zahrňujúcou dve kategórie vysielania: zo zákona – označované ako verejnoprávne a držiteľov licencie – súkromné televízie.
Československá televízia zanikla k 31. 12. 1992, rovnako ako zanikla aj federácia Českej a Slovenskej republiky
Slovensko je samostatné
Po rozdelení Česko – Slovenska ostali Slovensku dva televízne okruhy, na ktorých momentálne vysiela STV, jedna neúplná sieť (označovaná aj ako TA – 3) a okrem toho niekoľko lokálnych kmitočtov.
Komerčné vysielanie začína
V roku 1993 bolo udelených 6 licencií na televízne lokálne vysielanie. Najznámejšou z nich bola TV Sever zo sídlom v Žiline, ktorá vysielala pre takmer ½ územia Slovenska. Rada PRTV udelila v tom istom roku aj 13 licencií na televízne vysielanie v káblových rozvodoch pre obce a mestá.
V januári 1995 pokračovala Rada v začatých licenčných konaniach so spoločnosťami Mac Tv Košice, Markíza Slovakia Blatné, TV SEVER Žilina a TV3 Bratislava.
V marci toho istého roku udelila Rada licenciu Markíze Slovakia a v ďalšom kole prebiehal výber zahraničného partnera držiteľa licencie, ktorým sa stala spoločnosť CME, vlastniaca už televíznu spoločnosť produkujúcu pre českú TV NOVA.
Spolu vytvorili novú produkčnú spoločnosť STS, Blatné, kde mala Markíza Slovakia 51 % podiel.
Rok 1995 možno nazvať aj prelomovým rokom pre televízne vysielanie u nás. V máji obdržala licenciu na 26. kanál (Košice) spoločnosť Mac Tv, Košice a liceniu na vysielanie pomocou družice dostala VTV cable TV Žarnovica, ktorá začala vysielať iba 4 dni po rozhodnutí o právoplatnosti udelenia licencie, 3. júna 1995.
Danubius Cable TV
Danubius Cable TV bola prvou súkromnou televíziou na Slovensku.
Spoločnosť WN Danubius film (ktorá mala neskôr podiel aj v TV Luna) spustila vysielanie tejto televízie 16. januára 1995.
Už čoskoro sa ukázalo, že televíziu s čisto slovenským kapitálom bude asi veľmi ťažké uživiť.
16. 5 1995 televízia zanikla.
TV Sever
18. 2. 1995 začala vysielať Žilinská TV Sever so zámerom pokryť čo najviac územia.
Jej programová ponuka však nedosahovala ani úroveň ponuky lokálnej telvízie.
V apríli 1996 televízia zaniká.
VTV
VTV začala vysielať po veľkej kampani 22. apríla 1995.
Aj ona mala problémy. V apríli 1999 totiž spoločnosť Satel media získala exekúciou pohľadávky Sociálnej poisťovne logo VTV a vysielaciu licenciu.
Proti legalizácii prechodu licencie exekúciou protestovali ostatní vysielatelia, hlavne P. Rusko, ktorého Markíza mala za sebou kauzu s problematickou exekúciou.
V máji však Rada SR PRTV potvrdila prechod licencie VTV na spoločnosť Satel media rozhodnutím o zmene licencie.
Zanikla v januári 2000.
Prichádza Markíza
Rok 1996 sa niesol v znamení očakávania začiatku vysielania Tv Markíza. Tá spustila vysielanie v 31. augusta a v priebehu štyroch mesiacov si získala 50% sledovanosť. Takýto nástup zaskočil nielen VTV, ale aj verejnoprávnu STV.
V oblasti lokálneho vysielania došlo k založeniu Asociácie pracovníkov lokálnych televízií so sídlom v Košiciach, ktorá združovala okolo 16 televízií.
Celkovo vzrástol v roku 1996 počet lokálnych vysielateľov na 49 v káblových sieťach a na sedem prostredníctvom terestriálnych vysielačov.
STV za Ing. Kubiša
Slovenská televízia sa v roku 1997 dostala pod paľbu kritiky kvôli forme a obsahu Novín STV a najmä ich novej súčasti – komentárov.
28. februára sa začali licenčné konania na 2. televízny okruh. Rada vybrala spolčnosť PRO TV, ktorej zástupcovia však boli blízki vládnemu HZDS. NR SR, ale ešte pred schválením kandidáta schválila poslaneckú novelu zákona č. 166/1993 Z. z., ktorá definitívne pridelila prevádzkovateľovi zo zákona 2. televízny okruh a súčasne stanovila, že STV môže so súhlasom NR SR šíriť program cez satelit.
Politika vplýva na TV vysielanie
V roku 1998 nedošlo k zásadným zmenám v mediálnom priestore, ako vedľajší faktor však začala na charakter vysielania vplývať politická situácia.
Vysielanie STV, najmä spravodajstva a publicistiky, viedlo k značnej polarizácii divákov a postavenie STV ako verejnoprávnej televízie bolo často spochybňované.
Pod vplyvom volieb do NR SR bola aj Markíza, ktorá postupne do svojej programovej skladby zaradila publicisticko – politické relácie, ktoré mali zvyšovať účinky tejto televízie ako mienkotvorného média.
Kauza Markíza Gamatex
Osobitnou kapitolou bol spôsob riešenia vlastníckych sporov konateľov v TV Markíza. Situácia sa vyhrotila v auguste a septembri 1998. Markíza prestala 15. septembra vysielať na tri hodiny obraz a bolo počuť iba zvuk.
O 17. hodine vyzval štatutárny zástupca Pavla Ruska, Stanislav Pavlík občanov, aby prišli brániť svoju televíziu.
Tejto udalosti predchádzal príchod Mariána Kočnera, zo spoločnosti Gamatex do televízie s oznamom, že sa spolu so Štefanom Ághom stali konateľmi Markízy Slovakia a STS spol. s r.o..
Na druhý deň, 16. septembra sa pred budovou TV Markíza konal míting, na ktorom v čase predvolebnej kampane vystúpili i predstavitelia opozície.
17. septembra zasiahla Rada a televízia začala opäť vysielať podľa programovej štruktúry.
Na základe súdnych rozhodnutí bolo obnovené konateľstvo jednému zo spoločníkov – P. Ruskovi a neskôr bol uvedený do pôvodného stavu aj zápis do obchodného registra.
TV Luna
27. novembra 1999 začala vysielať televízia TV LUNA, ktorej prevádzkovateľom bola spoločnosť WN DANUBIUS FILM, s r.o.. Svoj program šírila pomocou káblových rozvodov a vysielala približne 10 hodín denne.
Postupom času však prišli problémy, spojenené s krachom Devín banky, ktorá bola jedným z najdôležitejších inzerentov a televíziu finančne podporovala.
TV Luna nakoniec v roku 2001 prestala vysielať.
TV Global
MAC TV, prevádzkujúca TV NAŠA v Košiciach neskôr spolu s ďalšími regionálnymi televíziami po celom Slovensku založila v roku 2000 TV GLOBAL, do ktorej programu vstupovali v určených časoch so svojim programom jednotlivé regionálne televízie.
Krach nebankových subjektov, hlavne Horizont Slovakia, ktorý bol jedným z podielníkov v TV GLOBAL, však túto televíziu o rok neskôr položil na kolená.
Na základe licencie MAC TV však začala vysielať TV JOJ, ktorá je majetkovo aj programovo prepojená s TV NOVA v ČR.
Najskôr vysielala zo štúdií v Košiciach, momentálne však sídli v Bratislave.
Nová TA3
19. 9. 2000 získala licenciu na vysielanie spoločnosť C:E:N: sro. A svoju televíziu pomenovali TA3
V septembri 2001 začala po teroristických útokoch v USA mimoriadne vysielať prvá slovenská spravodajská televízia TA3.
Ostrý štart zaznamenala v októbri toho istého roku a odvtedy je pevnou súčasťou televízneho trhu na Slovensku
VZNIK A VÝVOJ TELEVÍZNEHO VYSIELANIA (5. PREDNÁŠKA)
Televízna prehistória
1817 Švédsky chemik J. J. Berzelius objavil selén.
1873 W. Siemens robí pokusy so selénovými fotočlánkami
1875 G. R. Carey navrhol primitívne zariadenie na elektrický prenos obrazu za pomoci 2500 selénových fotočlánkov.
1897 K. F. Braun vynašiel katódovú trubicu, predchodcu TV obrazovky.
Naraz sa to nedá
1851 F.C. Bakewell navrhol a A. Bain aj zrealizoval – postupný prenos prenos statického obrazu
Riešením je riadkový rozklad
1884 Paul Nipkow si necháva patentovať svoj kotúč s otvormi usporiadanými v špirále, ktorý rozkladal obraz na riadky zložené z jednotlivých bodov obrazu. Tzv. Nipkowov kotúč sa stáva jedným zo základných prvkov mechanickej televízie.
Začiatky elektroniky v televízii
1923 V. K. Zvorykin patentuje svoju snímaciu elektrónku ikonoskop.
1924 V. K. Zvorykin patentuje svoju obrazovku kinescope
Mechanická televízia
27. 6. 1923 J. L. Baird začína svoje experimenty s televíznym prenosom obrazov v Hastings.
január 1924 J. L. Baird prenáša obraz maltézského kríža na vzdialenosť 2,5 m.
apríl 1925 J. L. Baird predvádza svoju mechanickú televíziu v obchodnom dome Selfridge v Londýne.
4.1.1926 Bairdova Television Ltd. žiada ministra pôšt o povolenie experimentálneho televízneho vysielania.
máj 1927 J. L. Baird prenáša po dvch drôtoch telegrafného vedenia obraz z Londýna do Glasgowa ( 700 km).
8. 2. 1928 Bairdov úspešný prenos z Veľkej Británie do USA na vlne 45 m.
1928 Prvé pravidelné televízne vysielanie v Americe spoločnosťou WGY v Shenectady s 24 riadkami.
30. 9. 1929 Začiatok pravidelného vysielania mechanickej televízie (30 riadkov, neskôr 80) na vlnách BBC. Vysielalo sa vo všedných dňoch, od 23.00 do 23.30.
20. 4. 1931 Začiatok pokusného vysielánia mechanickej televízie (30 riadkov) v Moskve. ZSSR
Mechanická či eletronická TV?
2. 11. 1936 Začiatok prvného skutočného pravidelného vysielania televízie na svete. Vo vysielaní sa striedajú Baidova mechanická televízia (240 riadkov) a elektronická televízia firmy E.M.I.(405 riadkov) Vysielalo sa denne od 15.00 do 16.00 a od 21.30 do 23.00. Bežný televízny prijímač stál približne 120 libier a jeho obrazovka mala rozmery 17 x 22,5 cm.
Európa i Amerika už vysielajú
Nepravidelné vysielanie začalo v USA koncom roku 1935 najskôr na 240 a potom na 343 riadkoch.
Konzervatívne Anglicko prešlo na elektronickú televíznu sústavu vo svojom novom TV štúdiu v roke 1936.
V Nemecku boly začaté pokusy tiež v roku 1936 a o rok neskôr sa už vysielalo dokonca so 441 riadkami.
Zariadenie s 343 riadkami kúpilo v roku 1937 aj moskovské televízne štúdio.
1939 V. K. Zvorykin zdokonaľuje svoju snímaciu elektrónku ikonoskop a predstavuje svetu “image ikonoskop”, neskôr známu pod názvom “superikonoskop”. USA
Situácia po II. svetovej vojne
Povojnové obdobie bolo charakterizované zjednocovaním základných parametrov televíznych sústav v rôznych štátoch. Pomerne veľkú dokonalosť dosiahla anglická sústava, ktorá pokračovala s predvojnovým počtom riadkov, 405. V USA mali od roku 1941 525 riadkov. Oba nemecké štáty 625 riadkov.
Rovnako i vtedajší Sovietský zväz mal 625 riadkov.
Francúzsko chcelo byť najlepšie na svete a tak prešlo na 819 riadkov, i keď sa tým izolovalo od ostatnej Európy.
Zjednocovanie systémov
Až konvertory sústav z roku 1952 umožnili, aby sa Anglicko a Francúzsko spojili s ostatným svetom.
Významným dátumom v mezinárodnej spolupráci bola konferencia CCIR v roku 1949, kde se uzákonila mezinárodná norma (napr. pomer strán obrazu 4:3), v počte riadkov však k dohode nedošlo. Až v roku 1959 boli prijaté právne dohody o televíznych systémoch.
Svet je však farebný
17. stor. sir Isaac Newton robí pokusy so sklenenými hranolmi.
19. stor. (začiatok) Thomas Young po mnohých pokusoch tvrdí, že oko vidí len 3 základné farby: modrú, zelenú a červenú.
19. stor. (polovica) J. C. Maxwell robí pokusy s fotografovaním cez farebné filtre a následné premietanie tvorí plno-farebný obraz.
19. stor. (polovica) H. v Helmholtz definoval, že každú farbu možno určiť tromi parametrami: farebným tónom, sýtosťou a jasom.
1950 v USA vytvorená pracovná skupina National Television System Comitee s úlohou: vypracovať systém farebnej televízie zlúčiteľný s čiernobielou.
1953 bola prijatá norma novej sústavy označená NTSC – ale záujem o farebnú TV nebol.
O desať rokov už NTSC prijíma celé USA, Canada i Japonsko.
Francúzsko rieši nedostatok NTSC (nutnosť vysielať naraz 2 informácie vo farbonosnom signály) ich postupným – sekvenčným vysielaním – ktoré nazvali Séquentiel Couleurs á Memoire (SECAM).
Nemecko rieši už v roku 1963 nedostatky NTSC dokonalejším spôsobom ako SECAM nazvaným Phase Alternating Line (PAL).
Televízia – prostriedok masovej komunikácie
Hoci technické podmienky pre rozvoj televízneho vysielania boli pripravené už v prvej polovici 20. storočia, k masovému rozšíreniu televízie došlo až po II. svetovej vojne.
Televízia zdedila veľa z tradícií rozhlasu: nemusela súperiť s novinami, pre šírenie mohla používať už schválené frekvencie v pásmach VHF a UHF, zadávatelia reklamy už mali svoje skúsensti s reklamou v rozhlase.
Káblová televízia
Aj malá hustota pozemných vysielačov a malá citlivosť TV prijímačov boli prekážkou masového šírenia televízie.
V USA už v roku 1950 Robert Tarlton z Pennsylvánie riešil tento problém postavením veľkej prijímacej antény a za mesačný poplatok poskytoval každému predplatiteľovi káblovú prípojku.
Myšlienka sa rýchlo ujala a systémy CATV (Community Antenna Television) sa rýchlo rozšírili.
Ako zaznamenať TV program?
V r. 1952 Charles Ginsberg s 5 ostatnými členmi spoločnosti Ampex Corporation v New Yorku vyvíjali zariadenie, ktoré by malo zásadný vplyv pre televízny priemysel. Šlo o záznam televíznych programov na magnetickú pásku.
Po niekoľkých odkladoch bolo záznamové zariadenie vyvinuté a v r. 1956 zavedené v televízii. Nazývalo sa VTR ( Video Tape Recorder), bolo veľké ako kufor, malo štyri rotujúce záznamové hlavy a nahrávalo sa na pásku dva palce širokú.
Dnes používané formáty: C, U-matic, Betacam, Digi Beta, DVcam ..
A čo budúcnosť?
Už satelitné šírenie programu spolu s rozšírením káblových televízií spôspbilo, že dnes máme miesto 2-3 programov možnosť sledovať desiatky. Digitalizácia prienesie zúženie potrebného prenosového pásma – ktoré je dnes 6 MHz – a tým ďalšie rozšírenie počtu kanálov. HDTV prinesie neporovnateľne kvalitnejší obraz s 1080 riadkami a pomerom strán 16:9. Televízia sa stane interaktívnou ...
Duálny systém (6. prednáška)
Základný rozdiel
Zatiaľ čo komerční vysielatelia chcú svojimi programami zarobiť peniaze svojim akcionárom, či už predajom divákov inzerantom, alebo rozdelením obyvateľov na bohatých a chodobných – ako je to v prípade platenej televízie,
Cieľom verejnoprávnych vysielateľov je slúžit všetkým bez ohľadu na triedne zaradenie či kúpnu silu.
Program Rady Európy
Verejnoprávny vysielatelia:
1. Poskytujú svojimi programami orientačný bod všetkým členom verejnosti a podporujú súdržnosť spoločnosti a integráciu všetkých jednotlivcov, skupín a spoločenstiev; zvlášť sa musia vyvarovať akýchkľvek foriem kultúrnej, sexuálnej, náboženskej či rasovej diskriminácie a spoločenskej segregácie.
2. Predstavujú fórum pre verejnú diskusiu, v ktorej je možné vyjadrovať najširšie možné spektrum názorov a hľadísk.
3. Poskytujú nestranné a nezávislé spravodajstvo, informácie a komentáre.
Program Rady Európy
4. Vytvárajú pluralistickú, inovatívnu a rozmanitú programovú ponuku, ktorá spĺňa vysoké etické a kvalitatívne kritériá, a nepodriaďujú snahu o kvalitný výstup tlakom trhu.
5. Vytvárajú programovú štruktúru a služby, které môžu zaujať širokú verejnosť, a pritom zostávajú vnímavý voči potrebám menšinových skupín.
6. Odrážajú rozmanitosť filozofických koncepcií a náboženských vyznaní v spoločnosti s cieľom napômocť vzájomnému porozumeniu a tolerancii a podporovať súdržnosť pluri-etnických a multikultúrnych spoločností.
Program Rady Európy
7. Aktívne prispievajú svojimi programami k lepšiemu pochopeniu a šíreniu národného a celoeurópskeho kultúrneho dedičstva.
8. Dbajú na to, aby programové štruktúry obsahovali významný podiel pôvodnej tvorby, zvlášť celovečerných filmov, dramatickej tvorby a ďalších tvorivých počinov, a zohľedňujú potrebu spolupráce s nezávislými výrobcami a s filmovým sektorem.
9. Rozširujú existujúci výber, ktorý majú diváci a poslucháči k dispozícii, ponukou programových služieb, ktoré komerční vysielatelia normálne neposkytujú.
Kritika etických modelov v televízii (7. prednáška)
PV – Pornography and Violence
7. mája 1989 vyšiel pri príležitosti 23. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov dokument Pápežskej rady pre masmédiá s názvom Pornografia a násilie v médiách: pastoračná odpoveď.
Hoci sa môže zdať, že postihuje len úzku oblasť mediálneho spektra, má zásadný význam pri kritike etických modelov v televízii, nakoľko:
program médií nikdy nie je eticky neutrálny,
etické hodnoty prezentované mediálnymi produktami odrážajú hodnotový systém ich tvorcov,
často sa stávajú ideológiami nadväzujúcimi na rôzne filozofie, kultúry či metaetické vízie.
PV
dokument má dve charakteristické črty:
samotný text je dôkazom dôkladnej vedeckej prípravy založenej na výskumoch, reflektujúc rôzne názory odborníkov na problém násilia a pornografie, avšak konštatujúc: „Hlavné rysy problému sú pevné, jasné a desivé.“
celý dokument je formulovaný veľmi opatrne; hlavnou témou je výzva k neustálemu dialógu.
hoci dokument nerieši náš problém na prvom mieste, predsa navrhuje niektoré pozitívne prvky, na ktorých môžeme stavať.
PV
vo vzťahu k etickým základom predstaveným PV sa budeme venovať:
pojmu konflikt,
etickým modelom, ktoré nie sú schopné konflikt riešiť,
etickým modelom, ktoré sú prístupnejšie riešeniu (i keď sa na ne spomínaný dokument neodvoláva).
Konflikt
Hovoríme o osobitnom druhu konfliktu, ktorý môžeme definovať ako: „Vzťah protirečení medzi dvoma alebo viacerými účastníkmi nejakej aktivity, z ktorých aspoň jeden má tendenciu vnucovať sa.“
Nedá sa poprieť existencia sociálnej konfliktnej štruktúry a konfliktnej mentality. Ľudstvo žije v „existenciálnej“ sociálnej etike, ktorá je etikou konfliktu.
Keďže vieme, že celková schopnosť myslieť, naša morálka, náš životný etos, systematizovaná etika majú svoje základy v konfliktoch, je potrebné sa proti tomu postaviť!
Optimálna funkčnosť
Optimálna funkčnosť
Axiologické myslenie nie je a nemôže byť neutrálne. Je to etika, ktorá sa dotýka ľudskej činnosti z hľadiska dôstojnosti a hodnoty človeka.
Model optimálnej funkčnosti predpokladá racionálny proces, zahŕňajúci axiologickú reflexiu.
Ide o proces, ktorý nie je schopný urobiť jednotlivec a už vôbec nie za jeden deň!
Vyžaduje si stály dialóg, ktorý vedie k objaveniu a výberu prostriedkov vedúcich k optimálnym výsledkom.
Tolerancia a legalizácia
Etický model tolerancie (voči pornografii)
V teoretickej rovine ide o priznanie rovnakého práva rozličným mienkam aj vtedy, ak odporujú našej vlastnej mienke, alebo sú dokonca mylné (pozn. tolerancia neznamená súhlas).
V praktickej rovine ide o akési prepáčenie tým, ktorí z dôvodov, podľa nic presvedčivých, vyznávajú a podporujú objektívne nesprávny názor (pozn. neznamená to súhlas napr. s korupciou, morálnym zlom a pod.)
Etický model legalizácie
Existuje spor o tom, či napr. legalizácia drog neodstráni oganizovaný zločin (narkomafie) a neobmedzí ich používanie na únosnejšiu mieru.
Tolerancia a legalizácia
Etické modely tolerancie i legalizácie sú presadzované menšinovými skupinami, ktoré nie sú „lojálne“ voči morálnym hodnotám kvalitatívnej väčšiny a odmietajú rozpoznať, že každý zákon nesie so sebou príslušnú zodpovednosť. Sú príkladom nesprávneho vnímania slobody.
PV tvrdí, že právno na slobodu neexistuje vo „vzduchoprázdne“, ale prináša so sebou osobnú i verejnú zpdpovednosť.
Tolerancia a legalizácia
Každý je verejne zodpovedný za:
upevňovanie morálky mládeže,
úctu k ženám,
ochranu súkromia,
zachovanie verejnej slušnosti.
V súvislosti s povedaným môžeme hovoriť aj o:
spoločenskej spravodlivosti,
právnej spravodlivosti,
sociálnej spravodlivosti.
Konformizmus a pôžitkárstvo
Etický konformizmus
je tendencia, ktorá opisuje axiologický problém kladením všetkých ľudských, etických a náboženských hodnôt na jednu úroveň,
je neschopný správne a primerane vnímať tieto hodnoty, preto sa ani nepokúša nadniesť problém morálneho správania sa.
Ak sa téma morálneho správania sa vyskytne v médiách, venuje sa jej povrchne.
Nerozlišuje medzi hodnotami a pseudohodnotami (luxus, bohatstvo kladie na jednu úroveň s dôstojnosťou a pod.)
Neberie do úvahy žiadne rozdiely v kultúre – akoby všetci mali rovnaký stupeň vzdelania, bystrosti rozumu, schopnosti formulovať etické súdy a rozhodovať slobodne a zodpovedne.
Konformizmus a pôžitkárstvo
Médiá ponúkajúce hodnoty podľa princípov etického konformizmu „nanucujú“ recipientom neuskutočniteľné túžby po luxuse, úspechu, sexuálneho vyžitia sa – akoby ony boli príkladom skutočného naplnenia človeka.
Slobodná činnosť ľudskej vôle podložená primeraným poznaním je v konformistickom prostredí nahradená jedinou otázkou: „Prináša mi daný jav pôžitok, alebo nie?“
V prípade labilných, či nezrelých ľudí (napr. mladých) môže neschopnosť uskutočniť sny vyprovokované mediálnou ponukou viesť k frustrácii.
Etika totálneho odporu
Tendencie zakázať napr. výskum v oblasti jadrovej fyziky či genetiky, s oddôvodnením: „aby výsledky vedy nemohli byť zneužité“, či jeho oddialenie do doby, kým nebude existovať záruka zneužitia – vedie k nezáujmu, sebaobmedzovaniu či úplnému odporu.
Rezignácia však nie je riešením žiadneho problému. Ani problému pornografie, násilia .. či konfliktu vo všeobecnosti.
Zásada dialógu
Etická zásada, o ktorú sa opiera dokument PV a ktorú môžeme vnímať ako všeobecnú, je zásada dialógu.
Výsledkom autentického dialógu, ktorý spočíva na obojstrannom jednoduchom a úprimnom zdielaní sa s vlastnými myšlienkami, názormi, skúsenosťami a emóciami je komunikácia. Podmienkou je , aby sa obe strany plne rešpektovali a akceptovali.
Cieľom dialógu je modifikácia, alebo uvádzanie spoločných ideí, názorov do života tak, aby boli prijeteľné pre obe strany.
Zásada dialógu
Dialóg je etickou zásadou, ktorá predpokladá určitú pružnosť, lebo zahŕňa všetko a nič vopred nevylučuje.
Dialóg podporuje vzájomné pochopenie a spoločné snahy, rešpektuje objektívne i subjektívne činitele.
Partnermi dialógu sú podľa PV Cirkev a masmédiá.
Z psychosociálneho aspektu PV vo forme mtéz uprednostňuje dve myšlienky:
nik sa nemôže pokladať za imúnneho voči ničivým vplyvom pornografie a mediálneho násilia
a odolného voči príkoriam zo strany osôb, ktoré sú pod ich vplyvom.
Zásada dialógu
Štyri problémy sexuálnej etiky. Vplyv pornografie a násilia:
robí jedinca morálne necitlivým, vytvára návyky, ktoré môžu viesť k drogovej závislosti a a asociálnemu správaniu.
Podnecuje nezdravé predsudky a koliduje s morálnym vývojom osobnosti, zvlášť v manželstve a rodinnom živote.
Môže byť ohrozením rodinného života v jeho plnosti, na najmä vtedy, keď si uvedomíme, že je protikladom sociálneho a rodinného charakteru sexuality, lebo ju odzrkadľujú skôr ako sústavné, k šialenstvu vedúce hľadanie osobného uspokojenia, než ako prejav trvalej manželskej lásky.
V najhoršom prípade môže podporovať sexuálnych násilníkov, pedofilov, nekromanov ...
Kritérium osobného dobra
Základný problém dialógu medzi ľuďmi vyznávajúcimi rôzne hodnotové systémy je rozdielne chápanie faktov, termínov a dokonca pojmov.
Existuje „metaetické pravidlo“, akceptovateľné všetkými? To je úroveň, ku ktorej musíme smerovať.
Napriek obrovskej rozdielnosti, v chápaní niektorých kľúčových pojmov (osoba, vedomie, dôstojnosť, právo, hodnota, dobro ľudskej bytosti) sa väčšina odborníkov zhodne. A to by malo byť výchdiskom k diskusii.
Kritérium osobného dobra
PV tvrdí, že kľúčovým etickým prostriedkom, na ktorom treba budovať, je ľudská bytosť. Toto tvrdenie je všeobecne akceptované, aj keď máme do činenia s dvojakou hierarchiou ľudského dobra:
prvá zavádza transcendentálnu antropológiu „nemenného kritéria“,
druhá je pragmatická a zavádza stratégiu „toho, čo je možné tu a teraz“.
Základným etickým kritériom je všeobecné dobro jednotlivca.
Kritérium spoločného dobra
Ľudská bytosť vyrastá v rodine, sociálnej skupine, v spoločenstve.
Je potrebné zadefinovať etické zásady na ochranu spoločného dobra.
Ako, akými matódami je možné dosiahnuť konsenzus v záležitosti „dobra človečenstva“ (premorálne dobro) – keď žijeme v pluralitnej spoločnosti?
Kedysi sa pozitívne zákony pokladali za dosledok prirodzeného práva
Dnes je etickým základom zákonodarstva všeobecný súhlas
Kritérium spoločného dobra
Aj v pluralistickej spoločnosti existuje pojem ľudského dobra a morálne hodnoty
vo výbere vyjadrenom názormi (minimálny morálny etos)
v životných zvykoch (minimálny praktický etos)
V takmer každom štáte existuje politické „credo“ vyjadrené ústavou.
Existujú etické rozdiely napr.: všetci sa zhodnú, že ľudský život treba chrániť, ale každý môže mať iný názor na to, čo to znamená,
čo v praxi znamená, že rôzne časti spoločnosti môžu vyznávať rôzne etické systémy
Kritérium spoločného dobra. Zákonodarca sa musí riadiť eticky najrozumnejším systémom vo svetle ľudského dobra a morálnych hodnôt kvalitatívnej väčšiny. Táto metóda je použiteľná aj v médiách!
Na ľuďoch zodpovených za médiá je úloha nájsť a zachovávať všeobecný etický konsenzus.
Komentáre