michalipiak.blog.sk

Vypracované otázky z predmetu: Žurnalistická fotografia 1

 

1)      Podstata svetelného žiarenia: Svetlo – žiarenie, na ktoré je citlivé naše oko. V intervale dĺžok (400,700)nm. Podľa vlnovej dĺžky: a) Modré (400 - 500)nm

                                                                                                  b) Zelené (500 - 600)nm

                                                                                                  c) Červené (600 - 700)nm

            400nm - ultrafialové žiarenie

            700nm – infračervené žiarenie

            Merania svetla expozimetrom:

2)      Zdroje a receptory žiarenia: Teplota chromatičnosti: veličina, ktorá určuje spektrálne  zloženie odpovedajúce určitej teplote.

Zdroje žiarenia: a) Prírodné – slnko

                          b) Umelé – žiarovka, vývojka

Slnko: zdrojom slnečnej energie sú termonukleárne reakcie, pri ktorých sa vodík mení na hélium.

Zábleskové osvetlenie (vývojka): vývojková trubica je naplnená xenónom, ku ktorému je privádzaný jednosmerný prúd vysokého napätia. Xenón prejde do plazmatického stavu, keď sa vráti späť vzniká žiarenie.

Laser: založený na zosilnenej stimulácii fotónov, respektíve elektrónov,  na strany rubínu je nanesené Ag , vzniknú  zrkadlá, na ne zasvietil monochromatickým svetlom => červené svetlo; fotóny prešli ku zrkadlu, odrazili sa a išli oproti pôvodnému smeru – interferencia; ďalším odrazom bolo svetlo zosilnené.

Žiarovka: ak prechádza el. prúd vákuom žiarovky, mení sa el. energia na teplo. Vplyvom tepla sa vlákno rozžeraví a vzniká svetlo.

a) Ateliérové: používajú sa bleskové svietidlá a žiarovkové lampy.

b) Denné: smer aj skutočná farba sa počas dňa mení, na poludnie má priame slnečné svetlo približne rovnaké zastúpenie všetkých vlnových dĺžok, ráno alebo večer menej kratších vlnových dĺžok

4)      Ľudské oko: je spojením zobrazovacieho systému s receptorom, kt. transformuje priestorovo modulovanú energiu na sled nervových signálov, spracovaných centrálnou nervovou sústavou a psychikou človeka. Zloženie: predná komora, dúhovka, rohovka, sklovec, zrenica, očná šošovka, akomodačné svaly, sietnica- na nej sa vytvára obraz, ktorý je prevrátený a zmenšený (čapíky - vidíme farebne, tyčinky - vidíme čierno-bielo)

Akomodácia: schopnosť oka zobrazovať predmety ležiace v rôznej predmetovej vzdialenosti v rovnakej obrazovej vzdialenosti                                                                 

Adaptácia: prispôsobovanie sa oka zmene jasu predmetu, tak že dúhovka mení otvor zrenici

      5)  Základné časti a princíp fotografického prístroja

            Hľadáčik: a) priezorový: fotograf sa priamo pozerá na objekt (nie je veľmi presný)

                             b) reflexný (zrkadlový): zrkadlo odráža na matnicu svetlo prechádzajúce

                                                                    objektívom

            Objektív: časť fotografického prístroja, v ktorom sú kombinované optické prvky

                            šošovky (spojky, rozptylky), prípadne zrkadlá tak, aby výsledný efekt bol

                            spojný

            Ohnisková vzdialenosť: vzdialenosť objektívu od filmu, jej správnym nastavením sa

                                                    získa dobre zaostrený obraz vzdialeného objektu

            Clona: okrem systému na zaostrenie existuje v objektíve systém, kt. mení veľkosť

                        otvoru clony objektívu. Lacnejšie prístroje- v nich ovládač clony môže

                        presúvať v zadnej časti objektívu kovový pásik s otvormi rôznej veľkosti.

                        Dokonalejšie prístroje majú sériu kovových lamiel- irisový kôš, ktorým je

                        regulovaný otvor clony. Používa sa stupnica clonových čísel- F. Čím je vyššie

                        číslo F, tým je menší otvor.

            Uzávierka: umožňuje prechod svetla k filmu a jeho rovnomerné osvetlenie

                               v expozičnom čase

            a) centrálna: sa skladá z tenkých kovových lamiel, kt. sa pomocou ovládacieho

                                mechanizmu otvárajú a zatvárajú

            b) štrbinová: sa skladá z dvoch roletiek, kt. sa pohybujú za sebou nad povrchom filmu

                                 a štrbina medzi nimi umožňuje svetlu exponovať film

            Typy fotografických prístrojov (FP):

            a) fot. prístroje formátu 110

            b) fot. prístroje formátu 126

            c) diskové fot. prístroje

            d) FP pre okamžitú fotografiu

            e) Jednoduché FP 35mm formátu s priezorovým hľadáčikom

            f) automatické FP 35mm formátu s priezorovým hľadáčikom

            g) jednooké zrkadlovky 35mm formátu s ručným ovládaním

            h) moderné jednooké zrkadlovky 35mm formátu

            i)  FP na zvitkové filmy

            j) FP nového vzhľadu

            k) FP odolné proti poveternostným vplyvom a vodotesné

            l) panoramatické FP

            m) FP Leica (séria M)

            n) elektronické still video prístroje

      6)  Druhy objektívov a ich základné zloženie

a) širokouhlý : objektív s 28mm ohniskovou vzdialenosťou ma širší uhol záberu ako štandardný 50mmobjektív. Rozširuje plochu záberu a umožňuje zachytiť viacej objektov vo všetkých rozmeroch. Vhodný pri fotení krajiniek

            b) štandardný : na jednookých zrkadlovkách 35mm formátu má OV 55mm. Má

                                     podobný zorný uhol, zväčšenie a perspektívu ako ľudské oko

            c) teleobjektív: dlhé ohniskové vzdialenosti, sú určené na fotenie vzdialených

                                    objektov- približujú ich. Splošťujú perspektívu tým, že objekty

                                     v rôznych rovinách sú v nich akoby blízko pri sebe

            d) objektívy typu „rybie oko“: vytvárajú kruhové obrazové pole, na filme sa z neho na

                                                             vytvorenie obrazu využíva obvykle iba časť- pravouhlý

                                                             výsek zo stredu kruhu

            Hĺbka ostrosti: oblasť dobrého zaostrenia, vzdialenosť medzi najbližším

                                     a najvzdialenejším bodom, ktoré sú v obraze zaznamenané ostro. Čím

                                     bližšie je k prístroju objekt, na kt. je zaostrené, tým menšia je hĺbka

                                     ostrosti.

       7) Druhy filtrov a ich tvorivé využitie

            Filter: okrúhle nadstavce, kt. sa nasadia na závit v prednej časti objektívu

            a) neutrálne: neovplyvňujú farby obrazu, ale znižujú intenzitu svetla vstupujúceho do

                objektívu, umožňujú fotografovať aj pri jasnom osvetlení s veľkým otvorom clony

                alebo na citlivý film, používajú sa pri fotení pohybu

            b) polarizačné: prepúšťa iba svetlo kmitajúce v určitej rovine, používa sa pri fotení

                objektom za sklom      

           1) filtre pre čiernobielu fotku: spôsob akým sú farby objektu zobrazené na ČB filme,

               môže ovplyvniť farebný filter na objektíve. Sú z farebného skla, fólie z plastu alebo

               tenkých plátkov želatíny. Používajú sa na zvýraznenie rozdielu medzi svetlými

               farbami a bielou. Ak chceme dosiahnuť prehĺbenie tónu určitej farby, mali by sme

               fotiť cez filter doplnkovej farby k tejto farbe. Svetlejší farebný tón sa dosiahne

               použitím filtra rovnakej farby.

           2) filtre pre farebnú fotografiu:

               a) konverzné: umožňujú snímať pri umelom osvetlení na film s farebnou citlivosťou

                   pre denné svetlo a naopak

               b) kompenzačné: sú na mierne oteplenie alebo ochladenie farieb v obraze, sú

                   dôležité pri okamžitej fotke, napr. pri fotení potravín, striebra alebo skla

       8) Prostredie

            a, priepustné: priehľadné (oko)

                                  nepriehľadné 

            b, nepriepustné: svetlo ním neprejde

            1, homogénne: prepúšťa svetlo rovnomerne

            2, izotropné: prepúšťa svetlo rovnakým smerom

                                                                                                             3                               

                                                                   Vzduch                       1                                                               

                                                             3

           H2O

           

            9) Optické zobrazenie - účelom je vytvoriť obraz predmetu, uskutočňuje sa pomocou

           OPTICKÉHO SYSÉMU: sústava optických prvkov

           Optická os: spojnica stredov guľových rozhraní

           SKUTOČNÝ OBRAZ: ak sú zväzky lúčov zbiehavé, zbiehajú sa do skutočných

                                                  zodpovedajúcich bodov obrazu

            NESKUTOČNÝ OBRAZ: ak sú zväzky lúčov rozbiehavé, vystupujú zdanlivo z iných

                                                        bodov pred sústavou

            

                                                                                                 F

                                šošovka

      

y = fy/x

 

    

                          F

 

                                                                                                 rozptylka

 

 

10) Fotochemická vrstva –

Vlastnosti fotografickej vrstvy sú dané – gradáciou

                                                               - fotografickou pružnosťou

                                                               - obecnou alebo spektrálnou citlivosťou

                                                               - rozlišovacou schopnosťou

                                                               - zrnitosťou

 

Idealizovaná senziometrická charakteristika negatívnej vrstvy, prírastok denzity (sčernenia) je priamo úmerný prírastku logaritmu H medzi 3 a 4, 1 a 2 – oblasť šedého závoja, 2 a 3 je podosvit, 4 a 5 je preosvit. Po dosiahnutí maxima sčernania (5) denzita klesá – oblasť solarizácie. Dá sa potlačiť prísadou KNO2.

Gradačná vlastnosť – schopnosť emulzie prevádzať rozsah jasu predlohy do tonality obrazu.

 

11) Fotografický proces, negatív a pozitív

 

Vznik latentného obrazu:

1) Elektrónkový – energia gama, ktorá ide zo zväčšovacieho prístroja osvetlí papier a uvolní sa elektrón

2) Iónový katión striebra sa spojuje s uvoľneným striebrom na azóm metabolického striebra, ktoré je v zhlukoch, pôsobí ako katalizátor.

 

 

Zložky čierno – bieleho fotografického materiálu: Halogény striebra, želatína, senzibilátory, stabilizátory, antihalačné látky, antistatické prostriedky, potvrdzovač, konzervadlá, namáčadlá a podkladový materiál.

Vývojka: Roztok vhodných látok – používa sa k vyvolávaniu rôznych druhov fotografických citlivých materiálov. Zloženie: vyvolávač, konzervačná zložka, alkália, protizávojová zložka, špeciálna zložka, voda ako rozpúšťadlo.

Chemické vyvolávanie – redukuje sa striebro

 

Ustálovač: roztok na rozpustenie halogenidu striebra, ktorý zostal po vyvolávaní.

Ustálovanie: odstránenie halogenidov striebra, ktoré po vyvolávaní zostali nezmenené na fotografickej vrstve.

 

12)  Čiernobiela fotografia

 Čiernobiely film: žltkastý alebo sivý povrch filmu tvorí svetlocitlivá vrstva emulzia halogenidov Ag. Táto emulzia sa skladá z bezfarebných zlúčenín Ag a K. Pri exponovaní svetlom sa indukujú zmeny v kryštálikoch halogenidu. Emulzia potom v sebe ukrýva latentný obraz, kt. treba chrániť pred svetlom až do vyvolania

Voľba čiernobielého filmu: musíme sa rozhodnúť pre určitú citlivosť ISO. Čím je film citlivejší, tým má väčšiu zrnitosť. Líšia sa aj kontrastom. Vysokocitlivé filmy (ISO 1000) sú vhodné na fotenie z ruky v miestnosti bez blesku, tiež umožňuje používať dlhý objektív pri krátkych expozičných časoch.

Zhotovenie Č-B fotiek:

1, pri svetle Aladinovej lampy dáme fot. papier na platňu zväčšovacieho prístroja

2, položte negatívy citlivou vrstvou na papier a prikryte ich tabuľkou čistého skla. Odsuňte červený papier a exponujte

3, po 5. sekundách zakryte polovicu papiera nepriehľadným kartónom a exponujte 5s. Exponovaný papier spracujte bežným spôsobom

4, Misku s vývojkou nahnite mierne dopredu a vložte papier exponovanou stranou nadol

5, Misku do pôvodnej polohy, aby vývojka pokryla papier. otočte papier a misku pohybujte

6, po uplynutí času potrebného na vyvolanie fotografiu z misky vyberieme pinzetou

7, Vývojku nechajme odkvapkať a fotku dajte do prerušovaného kúpeľa expon. stranou nadol

8, Pinzetou fotku jemne oplachujte 5-10s. Vyberte ju z kúpeľa a nechajte odkvapkať

9, Fotku dajte do ustáľovača a pohybujte ňou prvých 15-20 s. Po 1. minúte rozsvietime svetlo a pozrieme fotku

10, Po ustálení fotku vyperte pod tečúcou vodou a vysušte